Navodenie riadneho stavu v Pravoslávnej Cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku
„A ktože vám urobí zlé, keď budete horlivými nasledovníkmi dobrého? Ale keby ste aj trpeli pre spravodlivosť, blahoslavení ste. A ich bázne sa nebojte ani sa neznepokojujte, ale posväcujte Pána Boha vo svojich srdciach a buďte vždycky hotoví zodpovedať sa každému, kto žiada od vás počet o nádeji, ktorá je vo vás, s krotkou tichosťou a bázňou majúc dobré svedomie, aby v tom, v čom vás osočujú ako takých, ktorí robia zlé, boli zahanbení tí, ktorí potupujú vaše v Christu dobré obcovanie.“ (1Pt. 3:13-16, Roháčkov preklad)
Vec: Výzva na podpísanie petície
Blažený ľud všetkých eparchií Pravoslávnej Cirkvi v Českých zemiach a na Slovensku!
Pravoslávna teológia sa opiera o Písmo, o tradíciu a učenie svätých otcov. Súčasťou tradície je aj naša bohatá a poučná história, pretkaná množstvom vzostupov a pádov. Kresťania boli svedkami prenasledovaní, rozkvetu, heretických učení, rozkolov, skutkov svätcov a svätíc, klanových rozbrojov, rozvoja teológie, sporov s ríšou...
Častými boli vnútorné nepokoje, spôsobené rozpormi v samotnom tele Cirkvi, bez zjavných vonkajších vplyvov (ak nerátame diabla). Všetky pády Cirkvi na pomyselné dno sprevádzali dva kľúčové javy: úplná hriešna degradácia hierarchických a administratívnych elít Cirkvi a apatia veriacich a kňazstva voči tomu.
Nie inak je tomu v našej miestnej Cirkvi v posledných desaťročiach. Kúsok po kúsku satan hlodal vieru tých, ktorých sme zvolili, aby nás viedli. Koniec poznáme: neúnosný stav, absolútna arogancia moci z ich strany (až číre chrapúnstvo), pohŕdanie ľudom, rozkrádanie, vydieranie, okultizmus, masonstvo a iné horšie hriechy, o ktorých nemám odvahu teraz písať.
História hovorí jasne: nie špičky aparátu a hierarchie, nie kňazi, ani svetská moc, ale ĽUD sa má postarať a aj postaral o návrat do prirodzeného stavu Matky Cirkvi. Bohoľudský organizmus totiž tvoríme tiež my, pokrstení a pomazaní v mene Isusa Christa. Je našou povinnosťou Matku brániť, milovať ju, podriadiť sa jej, bojovať za ňu a chrániť jej čistotu.
Či by sme nebránili našu rodnú matku, bitú, okrádanú, zneucťovanú a znevažovanú? Neboli by sme ochotní za ňu viesť oduševnený boj, len aby bola očistená, oslobodená a ochránená? Matka Cirkev je minimálne na roveň s rodnou matkou, ak nie viac. Lebo cez ňu môžeme dosiahnuť spásu, mimo nej to nie je proste možné.
Vzhľadom k vyššie opísanému Vás, ľud pravoslávny, na oboch stranách rieky Moravy vyzývam na podpísanie petície zameranej na očistu Matky Cirkvi.
Hlavné tézy, ktoré podpisom petície podporíte:
- Okamžité odvolanie Mgr. Michala Švajka z funkcie tajomníka Úradu prešovskej pravoslávnej eparchie bez možnosti návratu na tento post
- Bezodkladné odvolanie prof. Alexandra Capa z funkcie riaditeľa Úradu prešovskej pravoslávnej eparchie bez možnosti návratu na tento post
- Zvolanie riadneho eparchiálneho zhromaždenia Prešovskej pravoslávnej eparchie, vrátane prípravných procesov, následné zvolenie a sfunkčnenie všetkých kontrolných mechanizmov PPE
- Príprava snemu Pravoslávnej cirkvi v Českých zemiach a na Slovensku, kde prijmeme (okrem iného) pravidlá, použiteľné ako poistku proti podobnému rozvratu v Cirkvi
- Vytvorenie novej ústavy, opierajúcej sa o oné pravidlá tak, aby v budúcnosti neexistovala možnosť nezvolať rady, zhromaždenia a snemy v prepísanom intervale
- Vyvolanie auditov a objasnenie najväčších organizovaných finančných machinácií na PPE
Za bežných okolností by sme vyzývali na podpísanie petície iba veriacich z Prešovskej pravoslávnej eparchie. Vzhľadom na dosah jej aparátu na celú metropóliu sa však problém odvolania toxických osôb týka všetkých eparchií miestnej pravoslávnej Cirkvi na Slovensku a v Čechách. Preto je umožnené pridať svoj hlas do petície všetkým pravoslávnym veriacim v oboch našich republikách.
Je načase vziať si späť to, čoho sme sa dobrovoľne vzdali – slobodnej vôle rozhodovania a riadenia v Cirkvi. Nechali sme ich ležať v prachu, vymenené za apatiu a za nesprávne pochopenú zbožnosť. Pritom je nemožné zbaviť sa zodpovednosti, ktorú ako ľud na osobnej aj sobornej úrovni voči Cirkvi máme a budeme sa raz za ňu pred Najvyšším zodpovedať.
V pravoslávnej teológii poznáme stupne duchovnej zrelosti: očistenie, osvietenie a zbožštenie. Učenie ale načim doplniť o nultý stupeň – o prebudenie. Lebo spiaci nemôže byť očistený, ani osvietený a tobôž nie zbožštený. Ten okamih precitnutia, ako nevyhnutný predstupeň tých nasledujúcich, po 3 rokoch boja nastal. Prejavme, prosím, dostatok sobornosti a ako múdry ľud urobme to, čo sme mali učiniť už dávno.
Ako rád hovorí otec Peter: „Smelo vpred!“ Zdieľajte, upozorňujte, rozširujte a komentujte informácie, túto výzvu, nádej a svetlo na konci tunela. Od tlejúceho uhlíka nech sa rozhorí vatra, spaľujúca všetko zlo v Cirkvi. A popolom z nej zúrodníme záhon, na ktorom konečne rozkvitne do krásy Cirkev tak, ako si (takmer) všetci prajeme.
Nepriatelia Cirkvi inšpirovaní satanom, od vekov útočiaci na Pravoslávie, zakaždým zneužívali slovanskú dobroprajnosť a trpezlivosť, vysvetľovanú ako mäkkosť a poddajnosť. Preto vyhrali mnohé bitky pod vedením diabla, no žiadnu vojnu. Lebo niet hroznejšieho protivníka, ako nahnevaný pravoslávny Slovan! Myslím, že bolo dosť ustupovania a skláňania hláv pred nehodnou vrchnosťou. Tá musí pocítiť, s akou nepoddajnou silou Christovho ľudu sa zrazila.
S nami Boh!